„Veľké Rusko“: mýtus strachu vs. audit reality
Nie je to o Grónsku. Nie je to o Trumpovi. Je to o tom, ako sa z generáciami pestovaného naratívu robí univerzálny strašiak, aj keď výkon v realite už dávno nekrýje vlastné slová.
Zdroj
Spúšťačom je mediálny rámec „čo na to Rusko“ v arktickej téme, kde sa Rusko objavuje ako automatický strašiak.
Prečo to pitváme
Lebo existuje jav, ktorý sa v médiách správa ako reflex: „Čo na to Rusko?“ A keď sa ten reflex opakuje roky, prestane byť informáciou a stane sa údržbou mýtu.
Tento Case nie je o tom, či je Rusko „dobré“ alebo „zlé“. To je detské. Je o niečom tvrdšom: o výkone vs. o PR.
Ak výkon nedrží krok s rečami, potom „veľkosť“ nie je realita. Je to produkt.
Citované tvrdenie (naratív)
„Veľké Rusko“ je predstava, že Rusko je prirodzene dominantná sila, pred ktorou sa má svet správať opatrne, lebo inak „príde trest“. V praxi sa to prejavuje tak, že Rusko je často spomínané ako automatická hrozba aj tam, kde na to nie sú priame dôkazy – stačí, že sa hodí do rámca.
„Chceme, aby sa nás báli. Vždy. Za každých okolností.“
Toto nie je citát z jedného článku. Toto je destilát dlhodobého komunikačného štýlu: hrozba ako identita.
Fakty (audit reality)
Ak chce niekto, aby sa ho svet bál, musí to vedieť podložiť výkonom. Inak ide o marketing. Pozrime sa na tvrdé míľniky:
Najväčší problém pre „Veľké Rusko“ nie je to, čo sa o ňom píše. Najväčší problém je, že audit reality beží naživo – a výsledok je viditeľný aj bez propagandy.
Verdikt
„Veľké Rusko“ je v jadre projekt strachu: udržať váhu slov tým, že sa svet bude báť už len pri vyslovení mena. Lenže strach má jednu slabinu – potrebuje dôkaz.
A keď sa roky ukazuje, že „veľkosť“ nedokáže doručiť rozhodujúci výsledok proti menšiemu štátu, potom to nie je veľkosť. Je to náramne hlasná snaha vyzerať veľko.
Toto je tá červená kontrolka: keď mýtus potrebuje stále viac titulkov, aby prežil, je už v štádiu udržiavaného klamu.
A teraz tá jediná veta, ktorú tento Case dlží Ukrajincom: Ak by „Veľké Rusko“ bolo realita, Ukrajina by už dávno neexistovala ako slobodný štát. To, že existuje, nie je náhoda. Je to dôkaz.
Poznámka k časovej osi (aby sa neklamalo ani omylom)
Keď povieš „päť rokov“, dáva to zmysel dvomi spôsobmi:
- Od 24. 2. 2022 (plnohodnotná invázia) do januára 2026 sú to takmer štyri roky – stále brutálne dlhý čas na „rýchlu operáciu“.
- Od 2014 (Krym a začiatok širšieho konfliktu) je to vyše dekády. A „veľkosť“, ktorá potrebuje dekádu konfliktu, je mýtus, nie dominancia.
Tento Case sa drží faktov a dátumov: 2014 ako začiatok konfliktu, 24. 2. 2022 ako začiatok plnohodnotnej invázie.