Startitup: „Putinov mozog“ a svet bez práva
Médium: Startitup.sk
Článok: Putinov „mozog“ pomenoval 7 štátov, ktoré chce vidieť pod ruskou nadvládou. Hovorí o svete, kde neplatí právo
Publikované: 21. januára 2026 o 11:16
URL: otvoriť článok
Toto nie je „bizarný názor“. Toto je priame odmietnutie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a otvorená legitimizácia sveta, kde veľmoc rozhoduje o existencii menších štátov silou. Keď niekto verejne vyzýva „zahodiť medzinárodné právo“ a menovite uvádza štáty, ktoré „nemôže akceptovať“ ako suverénne, nejde o diskusiu – ide o ideologický rámec pre agresiu.
Zároveň je nutné oddeľovať dve veci: (1) čo presne zaznelo (citovateľné výroky), a (2) mediálnu skratku „Putinov mozog“, ktorá môže preháňať osobný vplyv autora výrokov. Obsah výroku však ostáva obsahom: popretie suverenity a výzva na svet „bez práva“.
„Nemôžeme akceptovať existenciu suverénneho Arménska alebo Gruzínska…“
„…nemá inú možnosť, než sa vyhlásiť za impérium a zahodiť medzinárodné právo.“
Poznámka: citujeme len jadro tvrdenia (nie celý článok).
Čo je na tom pravda
- Článok uvádza konkrétne výroky o potrebe opustiť „medzinárodné právo“ a nahradiť ho logikou sily.
- Článok uvádza menovite sedem štátov, ktoré majú byť podľa citovaných vyjadrení cieľom ruského „postupu“: Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko.
- Tvrdenie o svete, kde suverenitu určuje moc, je konzistentné s imperiálnym geopolitickým myslením a s konceptom sfér vplyvu.
Čo je problematické
- Označenie „Putinov mozog“ je mediálna skratka; aj keď je Dugin často opisovaný ako ideologický vplyv, neznamená to automaticky formálnu rozhodovaciu rolu.
- Článok sa opiera aj o sekundárne zdroje typu bulváru; jadro (citované výroky a zoznam štátov) je preto nutné držať oddelene od mediálneho nánosu.
- Najväčšie riziko nie je „kto to povedal“, ale čo to normalizuje: myšlienku, že suverenita je prekážka, ktorú má moc zrušiť.
Medzinárodné právo po roku 1945 stojí na dvoch základných pilieroch: suverénna rovnosť štátov a zákaz hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti a politickej nezávislosti iného štátu (Charta OSN). Keď niekto vyzýva „zahodiť medzinárodné právo“, útočí priamo na mechanizmus, ktorý má brániť návratu k anexiám a k „právu silnejšieho“.
Dugin v citovaných vyjadreniach zároveň odmieta samotný koncept suverénnych štátov v priestore medzi veľmocami a nahrádza ho logikou blokov a kontroly. To je presný opak toho, čo má chrániť demokratická Európa: pravidlá, hranice a právo na existenciu bez povinnosti „patriť“ pod cudziu moc.
Toto nie je „internetová hádka“. Toto je ideologická ponuka sveta, kde sa štáty nechránia právom, ale len tým, že majú dosť sily alebo správneho patróna.
- Startitup (21. 1. 2026): článok, ktorý pitváme — link
- IBTimes UK (január 2026): zhrnutie vyjadrení a rámca „brutality“ — link
- OSN – Charta OSN (full text): článok 2 (suverénna rovnosť, zákaz hrozby/použitia sily) — link
- OSN – Repertory (čl. 2(4), PDF): zákaz hrozby alebo použitia sily — link
- Reuters (21. 8. 2022): profil Alexandra Dugina a jeho ideologické pozadie — link
- CEU / Shekhovtsov (2009): akademický kontext „neo-eurázijstva“ — link
Ak sa pravidlá nahradia „brutalitou“, nie je to zmena názoru. Je to návrat do sveta, kde hranice a sloboda existujú len dovtedy, kým ich niekto nezoberie.
Verdikt nie je názor. Je výsledok rozkladu tvrdenia na overiteľné časti.