NIČÍME SI MOZOG?

Zdroj

FonTech.startitup.sk – „Slováci si ničia mozog každý deň. Psychológovia varujú pred vážnymi dôsledkami dnešnej doby“ (Roland Tököly, 24. januára 2026).

Porovnávacie vedecké zdroje (otvorené/primárne alebo akademické):
Short-form video media use a nepozornosť (2025) · Doomscrolling a psychické zdravie (2025) · Web-browsing a nálada/mentálne zdravie (Nature Human Behaviour, 2025).

Prečo to pitváme

• „Ničíme si mozog“ je extrémne tvrdenie – ak je pravda, potrebuje dôkazy typu longitudinálne štúdie, nie len pocit.
• „Algoritmy hackujú dopamín“ je lákavá metafora, ale dopamín nie je vypínač závislosti. Závislostné mechanizmy sú komplexnejšie.
• „Krátky formát ničí sústredenie“ sa dá testovať – tu vieme pracovať s výskumom o pozornosti, nepozornosti a návykoch.

Citované tvrdenia (z verejného úvodu)

„…nekonečný prúd vertikálnych videí…“
„…vrcholné dielo inžinierstva zameraného na totálnu extrakciu ľudskej pozornosti…“
„…hacknúť náš dopamínový systém…“
„Krátky formát zásadne mení štruktúru nášho myslenia. Ničí schopnosť sústrediť sa…“

Fakty

• Short-form video a pozornosť: existujú dáta o asociáciách.
  Výskum (2025) našiel štatistickú asociáciu medzi používaním krátkych videí a vyššími ukazovateľmi nepozornosti (najmä u mladších účastníkov). Dôležité: ide primárne o asociáciu, nie automaticky dôkaz priamej príčiny.
• „Ničiť schopnosť sústrediť sa“ je príliš absolútne.
  Výskumy typicky hovoria o zhoršení udržanej pozornosti, vyššej rozptýliteľnosti, návykových vzorcoch alebo subjektívnych ťažkostiach. „Ničí“ je jazykový extrém – vedecky sa takto kategórie zvyčajne neformulujú.
• Dopamín: správna intuícia, zlá skratka.
  Platformy optimalizujú odmeňovanie (novosť, variabilná odmena, nekonečný scroll), čo vie podporovať kompulzívne správanie. Ale veta „hacknúť dopamín“ je metafora – dopamín nie je jednorozmerný „hormón šťastia“ ani jediný mechanizmus závislosti.
• Doomscrolling a psychika: rizikový vzorec, nie mýtus.
  Výskum (2025) spája doomscrolling s horšími psychologickými ukazovateľmi (napr. vyššia úzkosť), často cez mechanizmus „negatívny obsah → negatívna nálada → ďalšie vyhľadávanie negatívneho obsahu“.
• „Extrakcia pozornosti“ nie je konšpirácia, je to obchodný model.
  Optimalizácia engagementu je merateľná a platformy majú incentívy zvyšovať čas a interakcie. To však neznamená, že každý používateľ musí skončiť s rozpadnutou pozornosťou – efekt závisí od dávky, veku, spánku, komorbidít, typu obsahu a režimu používania.
• U detí je riziko vyššie (princíp, nie senzácia).
  Vývojová neuropsychológia všeobecne uznáva, že exekutívne funkcie a sebakontrola dozrievajú. Preto je pri deťoch vyššia citlivosť na návykové dizajny. To je dôvod pre opatrnosť, nie dôkaz „civilizačného konca“.

Verdikt